Niečo málo o mne ...
Niečo málo o mne ...
Vzťah k prírode som si vytvorila štúdiom na poľnohospodárskej škole, Vždy ma bavila práca s hlinou, dotyk s prírodou je niečo úžasné. Rovnako tak, ma fascinovala aj tvorba s keramickou hlinou. Až som sa nakoniec odhodlala a prihlásila na kurz keramiky. Toto nádherné remeslo ma pohltilo od prvej chvíle. Každým pokusom som sa snažila zdokonaľovať. Jedným z mojich prvých fanúšikov a podporovateľov mojej tvorby bol môj otec, ktorý bol tiež remeselníkom a zakladateľom klampiarskej firmy..
Neskôr som si zadovážila literatúru s keramickou tematikou, pokračovala som v ďalších kurzoch a radila som sa so skúsenými odborníkmi v tejto oblasti. Nie vždy to bolo jednoduché.
Nakoľko, je to už piaty rok, čo na mňa dohliada z hora, cítim, že prácu, ktorú som mala doposiaľ ako hobby, či spríjemnenie voľného času, beriem dnes ako také posolstvo a niečo, čomu sa chcem venovať, a šíriť tak lásku a šťastie ďalej.
Je darom ak robíte niečo s láskou a srdcom, niet krajšieho pocitu na svete.
Toto je tvoja vlasť, tvoja zem, sprav všetko pre to, aby si tu zanechala niečo pekné aj pre ďalšiu generáciu
Ako keby som aj teraz počula otcov hlas, ktorý mi opakoval túto vetu stále dookola. Tam je najväčšia sila a viera, že spolu dokážete aj nemožné.“
Dnes, keď tu už nie je, môžem len skonštatovať, že toto jeho posolstvo je o to viac silnejšie. Nakoľko býval pracovne roky vyťažený, vždy si našiel čas na svoje vnúčence, s ktorými rád chodieval do záhrady a do prírody. Otec pochádzal z rodiny cukrárskeho majstra Jána Kahana, ktorý patril medzi prvých živnostníkov v povojnovom období.
V pamäti mi utkvelo ako chcel všetky svoje skúsenosti a učenlivosť z detstva do podnikania, v ktorom bol úspešný. Kto by nepoznal Janka Kahana, ako mu ľudia zvykli hovoriť a s ktorými vždy rád „prehodil pár slov.“ No úspech nie je domnienka akéhosi rýchleho zbohatnutia, je to predovšetkým veľké odhodlanie, úsilie a v neposlednom rade je to dar vychádzať v ústrety svojim zamestnancom. Myslím, že mal úžasné sociálne cítenie, čo sa odzrkadlilo v neposlednom rade aj na nás deťoch, ako jeho pokračovateľoch.
